1. Celková anestezie
1.1. Charakteristika
1.1.1. svalová relaxácia
1.1.2. útlm vegetatívnych a somatických reflexov
1.1.3. odstránenie schopnosti vnímať bolesť
1.1.4. strata vedomia
1.2. Podmienky
1.2.1. dobre regulovateľná
1.2.2. plne reverzibilná
1.2.3. nesmie ohrozovať životne dôležité funkcie
1.2.4. u inhalačných anestetik
1.2.4.1. príjemná vôňa,popr. slabý zápach
1.2.4.2. nehorľavosť, nevýbušnosť
1.3. Kombinácie v súčasnej dobe
1.3.1. hlavné liečivá
1.3.1.1. myorelaxanciá
1.3.1.2. anestetiká
1.3.1.3. opioidné analgetíká
1.3.2. doplnkové liečivá
1.3.2.1. anxiolytiká
1.3.2.2. anticholinergika
1.3.2.3. cholinergika(v rôznych fázach anestezie)
2. Rozdelenie anestetík
2.1. inhalačné (pulmonálne)
2.2. intravenózne(parapulmonálne)
2.3. rektálne(parapulmonálne)
3. Neuroleptanalgezie
3.1. Charakteristika
3.1.1. vedomie ostáva zachované
3.1.2. pacient je celkovo utlmený, nieje schopný vnímať bolesť
3.1.3. táto metóda sa nepoužíva, kvôli silným nežiadúcim účinkom
3.2. Kombinácia
3.2.1. Intravenózne podávané silné neuroleptíka(droperidol)
3.2.2. Silne účinné analgetika(fentanyl, alfentanil, sufentanil, remifentanil)
4. Trankvanalgezie
4.1. Kombinácia
4.1.1. Ketamín(anestetikum)
4.1.2. benzodiazepín
5. Vývoj
5.1. Do 19. storočia
5.1.1. extrakty z drog
5.1.1.1. odvar z maku
5.1.1.2. kombinácia s alkoholom
5.1.1.3. privádzali pacienta do stavu celkového obluzení
5.1.1.3.1. nebezpečí intoxikace
5.2. 16,17. storočie
5.2.1. známy znecitlivujúci účinok tlaku a chladu
5.3. 1547 Paracelsus
5.3.1. vdychovanie pár etheru
5.4. 19. storočie, 40. roky
5.4.1. oxid dusný(1844)
5.4.2. diethylether(1846)
5.4.2.1. chirurgické zákroky
5.4.3. chloroform(1847)
5.5. 1946
5.5.1. zistené celkové anestetické vlastnosti flurovaných uhľovodíkov a etherov
5.5.1.1. v praxi používané o 10 rokov neskôr a nahradili chloroform a diethylether
5.5.1.1.1. 1956
5.5.1.1.2. 1962
5.5.1.1.3. 1990
5.6. 1932
5.6.1. Vývoj parapulmonálnych anestetík zo skupiny barbiturátov - používa sa doteraz THIOPENTAL
5.7. 2. polovica 20. století
5.7.1. zavedenie ďalších intravenóznych anestetík
5.7.1.1. ketamin(1962)
5.7.1.2. etomidát(1972)
5.7.1.3. propofol(1986)
6. Mechanizmus účinku
6.1. Biofyzikálna teória
6.1.1. celkové anestetiká sú zlúčeniny štrukturálne nešpecifické, účinok na základe FCH vlastnosti
6.1.1.1. sú to lipofilné látky, význam pre vstrebávanie a distribúciu anestetika v organizme, nieje to príčina účinnosti
6.1.2. lipofilné zlúčeniny sa usadzujú v hydrofobnej lipidovej dvojvrstve bunkovej membrány, membrána sa stáva tekutejšou a naberá na objeme
6.1.2.1. Dôsledky
6.1.2.1.1. mení sa bunková permeabilita
6.1.2.1.2. mení sa otváranie iontových kanálov
6.1.2.1.3. mení sa elektrická vodivosť buniek
6.1.2.2. reverzibilný proces
6.2. Biochemická teória
6.2.1. existujú špecifické vazební místa pre intravenózne anestetiká a takisto aj pre inhalačné anestetika
6.2.1.1. receptory pre inhibičné neuromediátory
6.2.1.1.1. GABA
6.2.1.1.2. glycin
6.2.1.2. receptory pre excitačné neuromediatory
6.2.1.2.1. kyselina glutámová
6.2.2. zmena priepustnosti iontových kanálov(Na, Cl, K)
6.2.3. zmena transportu iontu
6.2.4. Narušujú rovnováhu medzi excitačnými a inhibičnými mechanizmami
6.2.4.1. dočasná strata vedomia
6.2.4.2. dlhodobejšie zmeny v mozgu
6.2.4.2.1. synaptogeneze
6.2.4.2.2. neuronálna plasticita
6.2.4.2.3. tieto zmeny môžu byť aj nežiadúce, ale aj ovplyvniť niektoré patologické stavy
7. Inhalačné anestetiká
7.1. Rozdelenie podľa chemickej štruktúry
7.1.1. anorganické plyny
7.1.1.1. OXID DUSNÝ(N2O)
7.1.1.1.1. bezfarebný, nehorľavý plyn
7.1.1.1.2. rýchly nástup a rýchle odoznievanie účinku
7.1.1.1.3. v 50% koncentrácii = analgetikum
7.1.1.1.4. 35% až 75% koncentrácie spolu s kyslíkom/inými anestetikami
7.1.1.1.5. nesmie byť podaný vo viac než 70-75% koncentrácii, nieje možný dostatočný podiel kyslíku
7.1.1.1.6. vyvoláva eufóriu a je zneužívaný
7.1.1.2. XENON
7.1.1.2.1. nepoužíva sa kvôli vysokej cene
7.1.1.2.2. je netoxický a netvorí s vzduchom výbušnú zmes
7.1.1.2.3. v krvi je málo rozpustný, nástup a odoznenie účinku je rýchle
7.1.1.2.4. nepredlžuje účinok myorelaxancií
7.1.2. Nehalogenované uhľovodíky a ethery
7.1.2.1. Chemicky sú to:
7.1.2.1.1. alifatické uhľovodíky
7.1.2.1.2. alicyklické uhľovodíky
7.1.2.1.3. izosterné ethery
7.1.2.2. Vzťahy medzi štruktúrou a účinkom
7.1.2.2.1. u izosterných etherov účinok pomalšie nastupuje a pomalšie odoznieva
7.1.2.2.2. predlženie reťazca
7.1.2.2.3. prítomnosť dvojitej vazby
7.1.2.2.4. prítomnosť lipofilných skupin(F,Cl,Br)
7.1.2.2.5. prítomnosť hydrofilných substituentov(OH skupina)
7.1.2.3. Sú to plyny, lehce těkavé až horľavé kapaliny, páry tvoria so vzduchom výbušnú zmes a k anestetickým účelom sa nepoužívajú
7.1.2.4. DIETHYLETHER
7.1.2.4.1. dôležité rozpúšťadlo
7.1.2.4.2. lehce tekavá,extrémne horľavá kapalina, obmedzene miešateľná s vodou
7.1.2.4.3. tvorí so vzduchom výbušnú zmes
7.1.2.4.4. uchováva sa v temnu, chráni sa pred svetlom, svetlom, kyslíkom, vlhkosťou sa rozkladá na peroxidy
7.1.2.4.5. rozklad etheru urýchľujú kovové ionty(výnimka meď, cín, železo = stabilizujú ho)
7.1.2.4.6. Liekopisné články
7.1.3. Halogenované uhľovodíky a ethery
7.1.3.1. Vzťahy štruktúry a účinku
7.1.3.1.1. halogenáciou sa znižuje ich výbušnosť a horľavosť
7.1.3.1.2. najpevnejšie je viazaný fluor
7.1.3.1.3. jodované zlúčeniny sú veľmi reaktívne, majú nežiadúci učinok na štítnu žľazu, ako anestetika sa nepoužívajú
7.1.3.2. CHLOROFORM
7.1.3.2.1. bezfarebná, nehorľavá kapalina, nasládleho pachu
7.1.3.2.2. s vodou sa nemieša
7.1.3.2.3. dodávaný ako rozpúšťadlo je stabilizovaný 1% ETHANOLEM
7.1.3.2.4. Toxické vlastnosti
7.1.3.2.5. na navodenie anestézie sa už nepoužíva
7.1.3.2.6. Liekopisné články
7.1.3.3. ETHYLCHLORID
7.1.3.3.1. používa sa lokálne ako zmrazovacie anestetikum
7.1.3.3.2. je to plyn, pri aplikácii sprejom skvapalnený ethylchlorid ochladzuje pokožku
7.1.3.3.3. je to horľavina, počet C prevažuje počet chloru
7.1.3.3.4. nieje to liečivo, ale je možné kúpiť ako zdravotnický prostředek
7.1.3.4. TRICHLORETHYLEN
7.1.3.4.1. vlastnosťami podobný chloroformu
7.1.3.4.2. používal sa pri neuralgii trojklanného nervu ako selektivné analgetikum
7.1.3.4.3. ako inhalačné anestetikum je značne nebezpečný, nepoužíva sa
7.1.3.4.4. má euforizujúce učinky, je zneužívaný toxikomanmi
7.1.3.5. HALOTHAN
7.1.3.5.1. nehorľavé anestetikum, vytlačil horľavé anestetiká
7.1.3.5.2. vo vyspelých krajinách sa používa do dnes vo veterinárnej medicíne
7.1.3.5.3. je v zozname základných liečiv WHO
7.1.3.6. Flurany (halogenované methyl(ethyl)ethery
7.1.3.6.1. pomalší nástup účinku ako u halothanu, bezpečnejšie liečivá, príjemnejšie na vdychovanie
7.1.3.6.2. uspokojivý analgetický a myorelaxačný efekt
7.1.3.6.3. Stabilita
7.1.3.6.4. u zlúčenin s chirálnym uhlíkom sa líšia v účinnosti a toxicite
7.1.3.6.5. METHOXYFLURAN, ENFLURAN
7.1.3.6.6. ISOFLURAN
7.1.3.6.7. DESFLURAN
7.1.3.6.8. SEVOFLURAN
7.2. Aplikujú sa pomocou zložitých anesteziologických prístrojov
7.2.1. plynulá regulácia prívodu anestetika
7.2.2. zabránenie úniku anestetika
7.2.3. vydychovaný CO2 sa odstraňujú prechodom cez alkalickú zmes
7.3. Podmienky a rýchlosť nástupu účinku
7.3.1. nasýtenie do určitého stupňa organizmu anestetikom
7.3.2. Rýchlosť nástupu účinku závisi na:
7.3.2.1. koncentrácia vo vdychovanej zmesti
7.3.2.2. FCH vlastnosti
7.3.2.3. intenzita dýchania
7.3.2.4. krvný prietok pľúcami
7.3.3. Lipofilné látky
7.3.3.1. rýchlý nástup účinku, dobre preníka do CNS, napr. halothan
7.3.3.2. hromadia sa v tukovom tkanive, vytvára sa depo a dlhodobé pretrvávanie slabšieho útlmu po skončení anestezie
7.3.4. Látky s nižším rozdeľovacím koeficientom(diethylether, methoxyfluran
7.3.4.1. hromadia sa vo vodnej fáze organizmu
7.3.4.2. pomalý nástup účinku a pomalé odoznenie účinku
7.3.4.3. k dosiahnutiu účinku treba vyššiu dávku
7.3.5. Zrovnanie účinnosti
7.3.5.1. MAC(minimálna alveolárna koncentrácia)
7.3.5.1.1. koncentrácia plynu, par v dýchacej zmesi, ktorá zabráni u 50% motorickej reakcii na chirurgickú incisi
7.4. Vylučovanie
7.4.1. vydychované sú predovšetkým v nezmenenom stave
7.5. Biotrasformácia
7.5.1. menší podiel ako pri vydychovaní, ale nieje nezanedbateľná
7.5.2. v jaterní endoplazmatickom retikule
7.5.3. dehalogenace, oxidatívne štiepenie etherovej vazby
7.5.3.1. trifluormethylová skupina(halothan,isofluran) je odolná voči halogenaci
7.5.3.1.1. vzniká trifluoroctová kyselina
7.6. Toxické vlastnosti
7.6.1. nepriaznivé ovplyvnení jater
7.6.2. mutagenita
7.6.3. kardiorespiračný útlm
7.6.4. zhoršenie kognitívnych funkcií
7.6.5. maligná hypertermia
7.6.5.1. svalová rigidita
7.6.5.2. prudké(smrtelné) zvýšenie teploty
7.6.6. oslabenie imunitnej funkcie
7.6.6.1. zvýšenie nebezpečia infekcie u operovaných pacientov
7.6.7. induktory enzýmov(niektoré)
8. Intravenózne anestetiká
8.1. Použitie
8.1.1. chirurgické zásahy s krátkou dobou trvania
8.1.2. uvedenie do celkovej anestézie pred podaním inhalačných anestetík
8.1.3. doplnková anestetiká k iným typom anestezie
8.2. THIOPENTAL
8.2.1. barbiturátový typ
8.2.2. ultrakrátky účinok
8.2.2.1. len 15-20 minút, býva doprevádzaný ľahkou ospalosťou, retrográdna amnézia
8.2.3. indukuje hypnózu a anestéziu
8.2.4. nemá analgetický účinok
8.3. MIDAZOLAM
8.3.1. benzodiazepín, viď sedativa, hypnotika
8.4. KETAMIN
8.4.1. krátkodobé účinkujúce anestetikum
8.4.2. blokáda účinku excitačných AK v CNS
8.4.3. neovplyvňuje receptory pre GABA
8.4.4. vyvoláva povrchný spánok a somatickú analgéziu
8.4.5. podľa dávky účinkuje buď analgeticky alebo anesteticky
8.4.6. vstrebáva sa aj intranazálnou a bukálnou sliznicou
8.4.7. odoznievanie účinku je doprovádzané nepríjemnými snovými stavmi
8.4.8. používa sa vo veterinárnej medicíne, popr. len minimálne tlmí dychové centrum, tak aj v humánnej
8.4.9. používa sa ako racemát
8.5. ESKETAMIN
8.5.1. S- izomer ketaminu, účinnejší izomer v ČR registrovaný nieje
8.6. FENCYKLIDIN
8.6.1. používal sa ako injekčné lokálne anestetikum, ale pre psychické nežiadúce učinky sa prestal používať, má podobnú štruktúru ako ketamín
8.6.2. zneužíva sa ako droga so stimulačnými, halucinogénnymi, hypnotickými účinkami
8.7. ETOMIDÁT
8.7.1. imidazolový derivát
8.7.2. pôvodne vyvinutý ako antimykotikum, neskôr sa zistili sedatívne účinky na GABA
8.7.3. nemá analgetický účinok
8.7.3.1. používa sa preto ako úvod do celkovej anestézie
8.7.4. zotavenie je rýchle a málokedy je doprevádzané ospalosťou
8.8. PROPOFOL
8.8.1. intravenózne podanie ako úvod do celkovej anestézie
8.8.2. účinok trvá 4-6 minút
8.8.2.1. opakovaním je možné účinok predĺžiť, ale je potrebné kombinovať s analgetiky-anodyny
8.8.3. má nedostatočný analgetický účinok
8.8.4. používa sa na útlm dospelých pri diagnostických výkonoch
8.8.4.1. pomocné liečivo pri chirurgických výkonoch
8.8.5. sklidnení pacientů pri umelej ventilácii
8.8.6. veľmi lipofilná látka, vo forme emulzie
8.8.7. na lokálnu popr. svodnú anestéziu