Kom i gang. Det er Gratis
eller tilmeld med din email adresse
TEÓRIA ÚSTAVY af Mind Map: TEÓRIA ÚSTAVY

1. FUNKCIE ÚSTAVY

1.1. PRÁVNA

1.1.1. základná funkcia

1.1.2. podstatu a význam zvýrazňuje skutočnosť, že reguluje základné, spoločenské vzťahy, vyjadrujúce povahu štátu a spoločnosti

1.2. STABILIZAČNÁ

1.2.1. ústavu vníma ako trvalú základnú normu, ktorá je výrazom odôvodnenej trvale vôle ľudu, ku ktorej dospel po zrelom uvážení

1.2.2. generálnym prvkom podmieňujúcim stabilitu Ústavy SR je abstraktnosť ústavných noriem

1.2.3. stabilita ústavy sa opiera aj o závery a vedecké poznatky teórie ústavy

1.3. DYNAMICKÁ

1.3.1. vyjadrená v čl.84

1.3.2. ústava musí reagovať na spoločenské zmeny a súčasne počítať s úpravou procedúry so svojou zmenou

1.3.3. objektívne dôvody- ak jej ustanovenia budú zastarané resp. nefunkčné, prípadne s v praxi uplatnia nové vedecké poznatky vyžadujúce si nich legislatívnu úpravu formou zmeny ústavných ustanovení

1.3.4. najčastejší objektívny dôvod je členstvo v EU

1.3.5. dôvody subjektívneho charakteru- zavedenie priamej voľby prezidenta SR občanmi

1.3.6. ústava sa mení novelou, abrogácia, derogácie, subrogáciou

1.3.7. okrem zmeny ústavy poznáme aj premenu ústavy(text ostáva, mení sa obsah)

1.4. POLITICKÁ

1.4.1. ústava by nemala favorizovať žiadnu politickú stranu, čo však neznamená, že musí byť politicky neutrálna

1.4.2. má umožniť voľnú súťaž politických síl, regulovať ju a zabrániť tomu, aby nedošlo jej nositeľmi k jej zneužívaniu na úkor jednotlivca

1.5. KULTÚRNA

1.5.1. ústavy sú výsledkom všeobecnej kultúrnej hodnoty daného národa, jeho povahy a stanovísk

1.5.2. obsah je podmienený typom právnej kultúry ku ktorej daný štát patrí

1.5.3. funkciu našej ústavy vyjadruje -forma aj obsah-Preambula

1.5.4. preambula zvýrazňuje historické skúsenosti a tradície slovenského národa, poukazuje na hodnoty, ktoré SR hce chrániť

2. PRINCÍPY SLOVENSKÉHO KONŠTITUCIONALIZMU

2.1. princípy konštitucionalizmu majú generalizujúce postavenie- predstavujú základ nášho demokratického ústavného zriadenia

2.2. ústavné princípy nie sú raz pre vždy dané

2.3. PRINCÍP DEMOKRACIE

2.3.1. východiskový princíp slovenskej ústavnosti

2.3.2. v našich podmienkach možno ideu demokracie spolu s ústavným zakotvením a ochranou ľudských práv považovať za nosnú myšlienku humanizmu v ústave

2.3.3. SR je demokratický štát- čo sa pod pojmom demokratický štát chápe, resp aký rozmer naša ústava tomuto pojmu cez svoje iné ustanovenia dáva

2.3.4. ústava považuje občanov SR za zdroj moci, resp jej nositeľa ale aj za vykonávateľa moci

2.3.5. občan ako zdroj moci-moc konštitutívna- čl.2 ods.1: "štátna moc pochádza od občanov"

2.3.6. občan ako vykonávateľ moci - moc konštituovaná- vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo

2.3.7. ústava priznáva občanom právo zúčastňovať sa na správe veciach verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov

2.3.8. úprava referenda ako priamej formy demokracie

2.3.9. realizácia zastupiteľskej demokracie- konkretizujú ju 2 princípy

2.3.9.1. voľby, ktoré ústava vníma ako základný a jediný prípustný spôsob ligitimizácie zákonodárneho zboru

2.3.9.2. reprezentatívny mandát

2.4. PRINCÍP PLURALIZMU

2.4.1. princíp pluralitnej spoločnosti

2.4.2. spoločnosť je rozmanite štrkutúrovaná

2.4.3. sprostredkovateľmi vzťahov medzi štátom a jedincom sú rôzne združenia a skupiny zájmov

2.4.4. podľa čl.1 sa naša republika neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu- vyjadrenie plurality

2.4.5. znakom politického pluralizmu je aj existencia vládnucej strany, prípadne koalície a na druhej strane existencia opozície

2.4.6. umožňuje sa prezentácia názorov menšín ale aj kontrola väčšiny

2.4.7. aj keď ústava výslovne nevymedzuje postavenie menšiny obsahu rad ustanovení, ktoré priamo/nepriamo ju chránia

2.4.8. ústava dáva možnosť menšine ovplyvňovať politické dianie aj prostredníctvom daľších ustanovení, napr. povinnosť predsedu NR SR zvolať schôdzu NR ak o to požiada najmenej 1/5jej poslancov

2.5. PRINCÍP ZABEZPEČENIA A OCHRANY LUDSKYCH A OBČIANSKYCH PRAV

2.5.1. ústavná uprava ZPaS obsahuje východiskové hodnotové kritéria, ustanovujúce úlohu štátu a vzťah medzi jednotlivcom a štátom, ako aj rozhodujúce smernice pre uskutočnovanie slobody, rovnosti a spravodlivosti

2.5.2. ústavné zakotvenie ZPaS vymedzuje

2.5.2.1. autonómne priestory jednotlivca chránené pred zásahmi štátnej moci

2.5.2.2. možnosti občana podielať sa na správe verejných vecí

2.5.2.3. úlohy štátu poskytovať jednotlivcovi určité plnenia

2.5.3. zmyslom štátu je uľahčovať a nie komplikovať spolužitie jednotlivcov v spoločnosti

2.5.4. ústavná úprava ZPaS v SR zodpovedá obsahom i formou medzinárodným dokumentom, osobitne Charte základných práv Európskej únie

2.5.5. ZPaS sú doménou jednotlivca,kt. štát nevymedzuje, ale voči kt. musí vymedziť sám seba t.j. ústavne odôvodniť možnosť a hranice svojich zásahov

2.6. PRINCÍP PRÁVNEHO ŠTÁTU

2.6.1. čľ.1 ústavy- SR je zvrchovaný, demokratický a právny štát avšak obsah právneho princípu nevymedzuje

2.6.2. prvky právneho štátu

2.6.2.1. legitimita

2.6.2.2. suverenita

2.6.2.3. deľba moci

2.6.2.4. ochrana ľudských práv

2.6.2.5. zvrchovanosť ústavy a zákoona

2.6.2.6. právna istota

2.6.2.7. spravodlivosť

2.6.2.8. nezávislé súdnictvo

2.6.3. rozdiel v chápaní právneho štátu v politickom a pozitívnoprávnom zmysle (výpočet znakov)

2.6.4. náš princíp sa spája s koncepciou materiálneho právneho štátu

2.7. PRINCÍP REPUBLIKÁNSKEHO PARLAMENTARIZMU

2.7.1. z hľ. formy vlády aj z hľ. struktúry najjvyšších štátnych orgánov

2.7.2. čl.1 ods.1 "slovenská republika"- označenie sa opakovane objavuje v mnohých ustanoveniach najmä v prvej hlave

2.8. PRINCÍP DEĽBY MOCI

2.8.1. ústava ho výslovne nezmieňuje je ho však možné odvodiť z názvov hláv(5.,6.,7.)

2.8.2. zakonodárna, výkonná a súdna moc

2.8.3. systém brzd a protiváh

2.9. PRINCÍP UNITÁRNEHO ŠTÁTU

2.9.1. štátne územie je jednotné, nedeliteľne a člení sa len na územné jednotky

2.9.2. ústava vylučuje existenciu iných útvarov v rámci nášho štátu, ktoré by mali znaky zvrchovanosti

2.9.3. územie sa delí len na územno-správne jednotky, 1 sustava štátnych orgánov, 1 právny poriadok, 1 štátne občianstvo, 1 sústav štátnych symbolov

2.9.4. iba SR je subjektom medzinárodného práva

2.10. PRINCÍP ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY

2.10.1. je definovaná ako prirodzenoprávny inštitút, ktorý je výrazom schopností obyvateľstva spravovať tú časť verejných vecí, ktorá patrí medzi jeho vlastné

2.10.2. ústava zakotvuje inštitút územnej samosprávy v hlave 4.

2.10.3. ustáva ju vníma ako formu výkonu verejnej moci v miestnych podmienkach

2.10.4. základom US je obec

2.11. PRINCÍP SÚLADU MEDZINÁRODNEHO A VNÚTORNÉHO PRÁVA

2.11.1. SR s zaväzuje dodržiavať záväzky z medzinárodného práva bez ohľadu na ich povahu a rovnako nerobí rozdiely v tom zmysle, či záväzky vznikajú priamo alebo v dôsledku súdnych, arbitrážnych rozhodnutí, ktorými je SR viazaná

3. ÚSTAVA SR

3.1. č.460/1992 Zb.

3.2. z PREAMBULY a 9 HLÁV

3.3. Predstavuje a garantuje právny základ národného, občianskeho,spoločenského, ekonomického, sociálno a kultúrno-duchovného života občanov

3.4. je zdrojom právneho poriadku

3.5. 1.9.-deň ústavy

4. TYPOLÓGIA ÚSTAVY

4.1. MATERIÁLNY ZMYSEL

4.1.1. pri úprave základov štátu,jeho formy a štruktúry vychádza z východiskových princípov moderného konštitucionalizmu (suverenita ľudu, deľba moci, pluralizmus, právny štát...)

4.2. FORMÁLNY ZMYSEL

4.2.1. potvrdzuje to jej písomná forma aj označenie a ústavodarná procedúra prijímania

4.2.2. ústavu možno meniť iba ústavným zákonom

4.2.3. písomná forma v práve predstavuje zábezpeku pred možnými následkami, ktoré by mohli v budúcnosti nastat

4.2.4. rozdiel medzi ústavodárnym a zákonodárnym je iba v požadovanej väčšine potrebnej k schváleniu návrhu

4.3. PRÁVNA

4.3.1. zakotvuje demokratické ústavné zriadene

4.3.2. meni a doplna sposob, ktory sama zakotvuje

4.3.3. konstituuje ustavny sud ako nezavisly organ ochrany ustavnosti

4.3.4. výklad ústavy a ústavných zákonov ak je vec sporná podáva ústavný súd, výklad je VZ

4.3.5. výklad a uplatňovanie (ústavných) zákonov, VZ právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou

4.3.6. ústavné súdnictvo je v demokratickom štáte mechanizmom, ktorý bráni vzniku stavu tkz. faktickej ustavy

4.4. REÁLNA

4.4.1. zhoda medzi literou ústavy a skutočnosťou

4.5. DOHODNUTÁ

4.5.1. príprava a proces schvaľovania boli výsledkom rozhodujúcich politických síl, predstavovali konsenzus (kompromis) medzi koalíciou a opozíciou V NR SR

4.6. PÔVODNÁ

4.6.1. v gramatickom zmysle

4.6.2. zákonodarca sa inšpiroval skúsenosťami prevzatými z iných demokratických štátov

4.7. PÍSANÁ

4.7.1. okrem pôvodného textu pozostáva aj z dalších ústavných zákonov, ktoré na nu casovo aj obsahovo nadvazuju - spolu vytvaraju celok

4.8. RIGIDNÁ

4.8.1. mení a dopĺňa sa osobitnou procedúrov vyžadujúcou 3/5 väčšinu všetkých poslancov NR SR

4.9. REPUBLIKÁNSKA

4.9.1. v duchu pojmového vymedzenia štátneho zriadenia unitárneho štátu