Slovenská medzivojnová literatúra

1. ZNAKY PRÓZY NATURIZMU

1.1. dôraz s kladie na vnútro postavy - silné citové prežívanie na úkor racionality

1.2. dedinské prostredie, častokrát sa presúva do hôr (vrchárska tematika)

1.3. rozprávkovosť - dobro vyhráva nad zlom, postavy sú rozdelené na kladné a záporné

1.4. antropomorfizácia - oživovanie neživých predmetov a javov, personifikácia

1.5. na dosiahnutie tajomnosti sa využívajú mýty, mytológie

1.6. lyrizácia textu sa dosahovala obraznosťou a vnútornými monológmi

1.7. žánre: novela, román

2. CHARAKTERISTIKA OBDOBIA

2.1. V roku 1914 sa začala prvá svetová vojna. Po jej skončení prichádzajú štáty o kolónie, nastáva rozpad Rakúsko-Uhorska. Vznikajú nové štáty (napr. Československo, Rakúsko). V Európe vznikajú diktátorské režimy, Taliansko (fašizmus), Nemecko (nacizmus), v Rusku sa k moci dostávajú boľševici. Je hospodárska kríza, neskôr vypuká druhá svetová vojna.

2.2. Mnoho autorov vychádza z vlastných skúseností a ľudského utrpenia. Literatúra má humanistický charakter, spisovatelia odsudzujú vojnu, jej neľudskosť. Prehlbuje sa psychologizácia postáv, autori sa snažia zaznamenávať vnútro človeka, jeho pocity.

2.3. Pokračuje vývin avantgárd, vznikajú nové umelecké prúdy, autori experimentujú s formou aj obsahom.

3. Próza naturizmu (lyrizovaná próza)

3.1. prináša avantgardné prvky do prózy

3.2. vychádza z expresionizmu

4. AUTORI + DIELA

4.1. Dobroslav Chrobák - Drak sa vracia

4.1.1. INFORMÁCIE

4.1.1.1. neveršovaná epika - novela

4.1.1.2. dej sa odohráva v prostredí tatranskej prírody

4.1.1.3. krátky dej: Dedina nenávidí Draka, viní ho za všetky nešťastia, ktoré dedinu postihujú. Jej nenávisť ho vyženie z dediny. Drak sa vracia po rokoch, keď dedinu sužuje sucho, následkom čoho vznikajú požiare. Drak zachráni dedinský dobytok, čím si získava dôveru dedinčanov.

4.1.2. ZNAKY P.N.

4.1.2.1. 1. dej sa odohráva v dedinskom prostredí, nachádzyme aj vrchársku tematiku (keď sa Šimon s Drakom vydávajú zachrániť dobytok)

4.1.2.2. 2. rozpávkovosť - samotný príbeh je v skutočnosti rozprávka, ktorú Eva rozpráva svojmu vnúčaťu - postavy sú rozdeľované na kladné a záporné - Drak (v rozprávkach býva spravidla symbolom zla) sa v diele snaží napraviť svoje zlé meno (hľadanie stratenej cti) - celý príbeh je opradený poverami, mýtami a čarami

4.1.2.3. 3. dielo je založené na vnútornom prežívaní postáv, príroda vplýva na psychiku postáv

4.1.2.4. 4. žáner - novela

4.1.2.5. 5. antropomorfizácia - keď autor predstavuje Evu, jeden z uhlíkov vyskočí z pahreby, osvieti jej tvár, olízne triesku... = veci okolo Evy začínajú ožívať a podieľajú sa na jej vnútornom prežívaní

4.1.3. CHARAKTERISTIKA POSTÁV

4.1.3.1. Drak (Martin Lepiš)

4.1.3.2. Eva

4.1.3.3. Šimon Jariabka

4.2. Margita Figuli - Tri gaštanové kone

4.2.1. INFORMÁCIE

4.2.1.1. neveršovaná epika - novela

4.2.1.2. hlavným motívom je motív lásky, v diele je zobrazený ľúbostný trojuholník - Peter aj Jano milujú Magdalénu, avšak Magdaléna miluje len Petra a násilne musí žiť s Janom

4.2.1.3. veľkú úlohu má v diele zviera - kôň 1. ako symbol celého diela, 2. ako ťažné zviera, ktoré veľmi veľa zvládne a znesie aj ťažké bremeno, 3. ako symbol muža a Petrovho sľubu Magdaléne a jeho lásky k nej

4.2.1.4. autorka využíva citáty z Biblie, aby zvýraznila morálny kredit postáv, dosahuje nimi tiež poetickosť

4.2.2. ZNAKY P.N.

4.2.2.1. 1. dej sa odohráva v dedinskom prostredí

4.2.2.2. 2. rozprávkovosť - do deja zasahujú zvieratá, kone (sú symbolom lásky a vykonávateľmi spravodlivosti) - postay sú delené na dobré a zlé, dobro zvíťazí a zlo je potrestané

4.2.2.3. 3. vnútorný svet postáv - ich psychiku zachytáva vnútornými monológmi

4.2.2.4. 4. žáner - novela

4.2.2.5. 5. lyrický postup - dej je vyrozprávaný hlavným subjektom deja - Petrom

4.2.3. CHARAKTERISTIKA POSTÁV

4.2.3.1. Magdaléna Maliariková

4.2.3.2. Peter

4.2.3.3. Jano Zápotočný