1. Slovanský národ a jeho kmene
1.1. Ruský
1.1.1. Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
1.2. Československý
1.2.1. Česi, Slováci
1.3. Poľský
1.3.1. Poliaci, Lužickí Srbi
1.4. Ilýrsky (južnoslovanský)
1.4.1. Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari, Macedónci
2. Spolupráca slovenských katolíkov a evanjelikov
2.1. centrá
2.1.1. Budín a Pešť ( najviac slovenských aktivistov)
2.2. Budín
2.2.1. Martin Hamuliak
2.2.1.1. úradník Miestodržiteľskej rady a hlavný organizátor bernolákovskeho hnutia od 20. rokov
2.3. Pešť
2.3.1. Ján Hollý
2.3.1.1. farár v Pešti
2.4. výsledkom spolupráce tých dvoch osobností
2.4.1. Slovenský čitateľský spolok( 1826), neskôr zanikol a nahradil ho Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ( predseda Ján Hollý a tajomník Martin Hamuljak)
2.5. spolok vydal 4 ročníky almanachu Zora ( 1835-1840)
3. „Mladá Európa“
3.1. medzinárodné republikánske a demokratické združenie založené 1834 vo Švajčiarsku
3.2. tvorili ho tajné spolky Mladé Nemecko, Mladé Poľsko, Mladé Taliansko a ďalšie
3.3. jej členovia sa snažili vytvoriť federáciu európskych národných štátov, koncom 30. rokov sa rozpadla
3.4. mala veľký vplyv na štúrovskú generáciu
4. Štúrovci – vzdelanie, sociálne otázky a politika voči cisárskemu dvoru
4.1. vzdelanie
4.1.1. evanjelické lýceum v Bratislave + katedra reči a literatúry československej
4.1.2. zakladanie samovzdelávacich krúžkov
4.1.3. 1827
4.1.3.1. založenie knižnice
4.1.4. 1829
4.1.4.1. spoločnosť českoslovanská
4.1.5. Štúr, Hurban, Hodža
4.1.6. 1. predseda spolku Juraj Palkovič
4.1.7. národnobuditeľská práca
4.1.8. 1836
4.1.8.1. vychádzka na hrad Devín
4.1.8.1.1. prísaha vernosti národu a prijatie slovanských mien
4.1.9. 1837
4.1.9.1. zatvorenie študentskej spoločnosti
4.1.10. 1837-1840
4.1.10.1. tajný spolok Vzájomnosť
4.2. sociálne otázky a zameranie
4.2.1. pozornosť ľudovým vrstvám
4.2.2. boj proti nevzdelanosti a alkoholizmu
4.2.2.1. nedeľné školy a spolky miernosti
4.2.3. úverové družstvá
4.2.3.1. zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie ľudu
4.2.4. snaha
4.2.4.1. zrušiť poddanstvo, šľachtické privilégia a získať rovnosť pre všetkých
4.2.5. žiadali
4.2.5.1. Slováci=národ slovenčina=úradný jazyk
4.3. politika voči cisárskemu dvoru
4.3.1. 80. roky 19. storočia
4.3.1.1. násilná maďarizácia
4.3.1.1.1. Karol Zei
4.3.2. jún 1842
4.3.2.1. Slovenský prestolný prosbopis
4.3.2.1.1. žiadosť o zastavenie maďarizácie, sťažnosť proti útlaku
4.3.2.2. odvolanie Štúra z funkcie
4.3.2.2.1. jar 1844
5. Kodifikácia slovenčiny
5.1. zjednocovanie Slovenského národného hnutia
5.1.1. po odvolaní Štúra z funkcie
5.2. kultúrna stredoslovenčina
5.2.1. najrozšírenejší jazyk medzi Slovákmi
5.3. uzákonenie spisovnej slovenčiny
5.3.1. Štúr, Hurban, Hodža ( júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom)
5.4. 1. kniha v novom jazyku
5.4.1. almanach Nitra
5.5. náuka reči slovenskej (1846)
5.6. vydával spolok Tatrín (vznik 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši, predseda Hodža)
5.7. Slovenskje národnje noviny s prílohou Orol tatránski v Bratislave ( 1845)
5.8. 40. roky 19. storočia- formovanie zakladateľskej generácie slovenského výtvarného umenia ( Jozef Božetech Klemens, Peter Michal Bohúň, Ladislav Dunajský)
5.9. pridávanie k štúrovskému programu - predstavitelia mladobernolákovcov ( Ján Palárik, Andrej Radlinský a Martin Hattala), pripojenie na 4 zasadnutí Tatrina v Čachticiach
5.10. vlastný politický program
5.10.1. predniesol Štúr na pôde uhorského snemu 1847- získal poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen
6. Slovenské národné obrodenie
6.1. chce obnoviť slovenský národ ,pretože on v dôsledku nájazdov Maďarov pomaly zanikal
6.1.1. snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny
6.1.1.1. šírenie vzdelanosti v domácej reči
6.2. šíri ideu národnej a náboženskej znášanlivosti
6.2.1. stará sa o povznesenie slovenského ľudu
6.2.1.1. šírenie osvety, časopisov ,kníh, zakladanie spolkov
6.3. podporoval osvietenecké reformy Márie Terézie a Jozefa II.
6.3.1. racio educationis
6.3.1.1. povinné školské vzdelanie
6.3.1.2. tolerančný patent
6.3.1.2.1. náboženská sloboda
6.4. 1. fáza
6.4.1. 1780-1820
6.4.1.1. ide tu o národno-uvedomovací proces, ktorý obsiahol celé Slovensko
6.4.1.2. predstavitelia
6.4.1.2.1. Bernolákovci
6.5. 2. fáza
6.5.1. 1820-1835
6.5.1.1. ide tu o národno-zjednocovací proces evanjelikov a katolíkov
6.5.1.1.1. výsledkom bol Spolok milovníkov literatúry a reči slovenskej
6.5.1.1.2. v Pešti vznikol ešte Slovenský čitateľský spolok
6.5.1.2. do popredia sa dostáva myšlienka slovanskej vzájomnosti
6.6. 3. fáza
6.6.1. 1835-1843
6.6.1.1. do popredia sa dostávajú Štúrovci
6.6.1.2. vznikla potreba nového spisovného jazyka, pretože poslovenčenie češtiny nebolo perspektívne
6.7. 4. fáza
6.7.1. 1843-1848
6.7.1.1. 1843
6.7.1.1.1. uzákonenie spisovnej slovenčiny
6.7.1.2. 1848
6.7.1.2.1. vyvrcholenie národnooslobodeneckej aktivity v revolúcii
6.7.1.3. bol napísaný prvý slovenský politický program
6.7.1.4. evanjelické spolky
6.7.1.4.1. Učená spoločnosť malokarpatská, Učená spoločnosť banského okolia
6.7.1.5. noviny
6.7.1.5.1. Prešpurské noviny
6.7.1.5.2. Staré noviny literního umění, Týdenník
7. Etapy formovania slovenského národa
7.1. premena feudálnej spoločnosti na občiansko-národnú
7.2. 1. fáza
7.2.1. 1780-1820
7.2.1.1. zakladanie celonárodných spolkov
7.2.1.1.1. osveta ľudu a podpora reforiem
7.3. 2. fáza
7.3.1. 1820-1835
7.3.1.1. Slovanská vzájomnosť
7.3.1.1.1. ochrana pred maďarizáciou
7.4. 3. fáza
7.4.1. 1835-1848
7.4.1.1. Štúrovci
7.4.1.1.1. prekonanie jazykovej a náboženskej roztrieštenosti
8. Bernolákovci a snaha o kodifikáciu slovenčiny
8.1. základ
8.1.1. západoslovenské nárečie
8.2. 1. kodifikátor
8.2.1. Anton Bernolák
8.3. 1787
8.3.1. dielo Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách
8.4. ďalšie diela
8.4.1. Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí Slovenská gramatika O pôvode slovenských slov
8.5. 1. impulz
8.5.1. Jozef Ignác Bajza
8.5.2. jazyková norma(80. roky 18. storočia)
8.5.3. René mládenca príhody a skúsenosti
8.5.3.1. 1783
8.5.3.2. 1. slovenský román
9. Slovenské učené tovarišstvo
9.1. Bernolákovci
9.1.1. 1792
9.1.1.1. Trnava
9.1.1.1.1. Slovenské národné tovarišstvo
9.2. cieľ spolku
9.2.1. vydávať osvetové a náboženské knihy v Bernolákovskom jazyku
9.3. Juraj Fándly
9.3.1. najaktívnejší člen ( farár v naháči)
9.4. začiatok 19. storočia
9.4.1. 1810
9.4.1.1. aktivita Bernolákovcov utlmená ( napoleonské vojny, nástup absolutizmu a neskvor aj smrť Bernoláka a Fándlyho)
9.5. 20. roky 19. storočia
9.5.1. aktivita Bernolákovcov sa opäť rozvinula
10. Evanjelici a problém jazyka
10.1. používali biblickú češtinu v cirkevnom a literárnom živote
10.2. Slovákov chápali ako súčasť jedného československého národa
10.3. nevytvorili jednotné centrum ako Bernolákovci
10.4. úzko spolupracovali s predstaviteľmi českého národného hnutia, predovšetkým s Josefom Dobrovským
11. Idea všeslovanskej vzájomnosti
11.1. 20. roky 19. storočia
11.1.1. spolupráca medzi slovanskými národmi
11.2. hlavný ideológovia
11.2.1. Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik
11.3. Ján Kollár
11.3.1. inšpiroval ho Herder
11.3.1.1. chápal spoločný jazyk ako základný charakteristický znak národa
11.3.2. národ
11.3.2.1. spoločenstvo ľudí rovnakého jazyka a spoločných mravov a obyčajov
11.3.3. považoval všetkých Slovanov za jeden národ
11.3.3.1. odlišnosti jazyka považoval za nárečové odchýlky a dialekty
11.3.4. presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa
11.3.4.1. obával sa šírenia pangermanizmu a maďarizácie
11.4. Pavol Jozef Šafárik
11.4.1. spočiatku mal iné názory ako Kollár
11.4.1.1. vyčleňoval slovenčinu ako samostatný slovanský jazyk
11.4.2. venoval sa historickému a jazykovednému výskumu Slovanov
11.4.2.1. 1826
11.4.2.1.1. Dejiny slovanskej reči a literatúry
11.4.2.2. 1837
11.4.2.2.1. Slovanské starožitnosti
11.4.2.3. 1842
11.4.2.3.1. Slovanský národopis