1. Etapy formovania slovenského národa
1.1. premena feudálnej spoločnosti na občiansko-národnú
1.2. 1. fáza
1.2.1. 1780-1820
1.2.1.1. zakladanie celonárodných spolkov
1.2.1.1.1. osveta ľudu a podpora reforiem
1.3. 2. fáza
1.3.1. 1820-1835
1.3.1.1. Slovanská vzájomnosť
1.3.1.1.1. ochrana pred maďarizáciou
1.4. 3. fáza
1.4.1. 1835-1848
1.4.1.1. Štúrovci
1.4.1.1.1. prekonanie jazykovej a náboženskej roztrieštenosti
2. Bernolákovci a snaha o kodifikáciu slovenčiny
2.1. základ
2.1.1. západoslovenské nárečie
2.2. 1. kodifikátor
2.2.1. Anton Bernolák
2.3. 1787
2.3.1. dielo Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách
2.4. ďalšie diela
2.4.1. Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí Slovenská gramatika O pôvode slovenských slov
2.5. 1. impulz
2.5.1. Jozef Ignác Bajza
2.5.2. jazyková norma(80. roky 18. storočia)
2.5.3. René mládenca príhody a skúsenosti
2.5.3.1. 1783
2.5.3.2. 1. slovenský román
3. Slovenské učené tovarišstvo
3.1. Bernolákovci
3.1.1. 1792
3.1.1.1. Trnava
3.1.1.1.1. Slovenské národné tovarišstvo
3.2. cieľ spolku
3.2.1. vydávať osvetové a náboženské knihy v Bernolákovskom jazyku
3.3. Juraj Fándly
3.3.1. najaktívnejší člen ( farár v naháči)
3.4. začiatok 19. storočia
3.4.1. 1810
3.4.1.1. aktivita Bernolákovcov utlmená ( napoleonské vojny, nástup absolutizmu a neskvor aj smrť Bernoláka a Fándlyho)
3.5. 20. roky 19. storočia
3.5.1. aktivita Bernolákovcov sa opäť rozvinula
4. Evanjelici a problém jazyka
4.1. používali biblickú češtinu v cirkevnom a literárnom živote
4.2. Slovákov chápali ako súčasť jedného československého národa
4.3. nevytvorili jednotné centrum ako Bernolákovci
4.4. úzko spolupracovali s predstaviteľmi českého národného hnutia, predovšetkým s Josefom Dobrovským
5. Idea všeslovanskej vzájomnosti
5.1. 20. roky 19. storočia
5.1.1. spolupráca medzi slovanskými národmi
5.2. hlavný ideológovia
5.2.1. Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik
5.3. Ján Kollár
5.3.1. inšpiroval ho Herder
5.3.1.1. chápal spoločný jazyk ako základný charakteristický znak národa
5.3.2. národ
5.3.2.1. spoločenstvo ľudí rovnakého jazyka a spoločných mravov a obyčajov
5.3.3. považoval všetkých Slovanov za jeden národ
5.3.3.1. odlišnosti jazyka považoval za nárečové odchýlky a dialekty
5.3.4. presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa
5.3.4.1. obával sa šírenia pangermanizmu a maďarizácie
5.4. Pavol Jozef Šafárik
5.4.1. spočiatku mal iné názory ako Kollár
5.4.1.1. vyčleňoval slovenčinu ako samostatný slovanský jazyk
5.4.2. venoval sa historickému a jazykovednému výskumu Slovanov
5.4.2.1. 1826
5.4.2.1.1. Dejiny slovanskej reči a literatúry
5.4.2.2. 1837
5.4.2.2.1. Slovanské starožitnosti
5.4.2.3. 1842
5.4.2.3.1. Slovanský národopis
6. Slovanský národ a jeho kmene
6.1. Ruský
6.1.1. Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
6.2. Československý
6.2.1. Česi, Slováci
6.3. Poľský
6.3.1. Poliaci, Lužickí Srbi
6.4. Ilýrsky (južnoslovanský)
6.4.1. Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari, Macedónci
7. Spolupráca slovenských katolíkov a evanjelikov
7.1. centrá
7.1.1. Budín a Pešť ( najviac slovenských aktivistov)
7.2. Budín
7.2.1. Martin Hamuliak
7.2.1.1. úradník Miestodržiteľskej rady a hlavný organizátor bernolákovskeho hnutia od 20. rokov
7.3. Pešť
7.3.1. Ján Hollý
7.3.1.1. farár v Pešti
7.4. výsledkom spolupráce tých dvoch osobností
7.4.1. Slovenský čitateľský spolok( 1826), neskôr zanikol a nahradil ho Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ( predseda Ján Hollý a tajomník Martin Hamuljak)
7.5. spolok vydal 4 ročníky almanachu Zora ( 1835-1840)
8. „Mladá Európa“
8.1. medzinárodné republikánske a demokratické združenie založené 1834 vo Švajčiarsku
8.2. tvorili ho tajné spolky Mladé Nemecko, Mladé Poľsko, Mladé Taliansko a ďalšie
8.3. jej členovia sa snažili vytvoriť federáciu európskych národných štátov, koncom 30. rokov sa rozpadla
8.4. mala veľký vplyv na štúrovskú generáciu
9. Štúrovci – vzdelanie, sociálne otázky a politika voči cisárskemu dvoru
9.1. vzdelanie
9.1.1. evanjelické lýceum v Bratislave + katedra reči a literatúry československej
9.1.2. zakladanie samovzdelávacich krúžkov
9.1.3. 1827
9.1.3.1. založenie knižnice
9.1.4. 1829
9.1.4.1. spoločnosť českoslovanská
9.1.5. Štúr, Hurban, Hodža
9.1.6. 1. predseda spolku Juraj Palkovič
9.1.7. národnobuditeľská práca
9.1.8. 1836
9.1.8.1. vychádzka na hrad Devín
9.1.8.1.1. prísaha vernosti národu a prijatie slovanských mien
9.1.9. 1837
9.1.9.1. zatvorenie študentskej spoločnosti
9.1.10. 1837-1840
9.1.10.1. tajný spolok Vzájomnosť
9.2. sociálne otázky a zameranie
9.2.1. pozornosť ľudovým vrstvám
9.2.2. boj proti nevzdelanosti a alkoholizmu
9.2.2.1. nedeľné školy a spolky miernosti
9.2.3. úverové družstvá
9.2.3.1. zlepšenie hospodárskej a sociálnej situácie ľudu
9.2.4. snaha
9.2.4.1. zrušiť poddanstvo, šľachtické privilégia a získať rovnosť pre všetkých
9.2.5. žiadali
9.2.5.1. Slováci=národ slovenčina=úradný jazyk
9.3. politika voči cisárskemu dvoru
9.3.1. 80. roky 19. storočia
9.3.1.1. násilná maďarizácia
9.3.1.1.1. Karol Zei
9.3.2. jún 1842
9.3.2.1. Slovenský prestolný prosbopis
9.3.2.1.1. žiadosť o zastavenie maďarizácie, sťažnosť proti útlaku
9.3.2.2. odvolanie Štúra z funkcie
9.3.2.2.1. jar 1844
10. Kodifikácia slovenčiny
10.1. zjednocovanie Slovenského národného hnutia
10.1.1. po odvolaní Štúra z funkcie
10.2. kultúrna stredoslovenčina
10.2.1. najrozšírenejší jazyk medzi Slovákmi
10.3. uzákonenie spisovnej slovenčiny
10.3.1. Štúr, Hurban, Hodža ( júl 1843 na Hurbanovej fare v Hlbokom)
10.4. 1. kniha v novom jazyku
10.4.1. almanach Nitra
10.5. náuka reči slovenskej (1846)
10.6. vydával spolok Tatrín (vznik 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši, predseda Hodža)
10.7. Slovenskje národnje noviny s prílohou Orol tatránski v Bratislave ( 1845)
10.8. 40. roky 19. storočia- formovanie zakladateľskej generácie slovenského výtvarného umenia ( Jozef Božetech Klemens, Peter Michal Bohúň, Ladislav Dunajský)
10.9. pridávanie k štúrovskému programu - predstavitelia mladobernolákovcov ( Ján Palárik, Andrej Radlinský a Martin Hattala), pripojenie na 4 zasadnutí Tatrina v Čachticiach
10.10. vlastný politický program
10.10.1. predniesol Štúr na pôde uhorského snemu 1847- získal poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen
11. Slovenské národné obrodenie
11.1. chce obnoviť slovenský národ ,pretože on v dôsledku nájazdov Maďarov pomaly zanikal
11.1.1. snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny
11.1.1.1. šírenie vzdelanosti v domácej reči
11.2. šíri ideu národnej a náboženskej znášanlivosti
11.2.1. stará sa o povznesenie slovenského ľudu
11.2.1.1. šírenie osvety, časopisov ,kníh, zakladanie spolkov
11.3. podporoval osvietenecké reformy Márie Terézie a Jozefa II.
11.3.1. racio educationis
11.3.1.1. povinné školské vzdelanie
11.3.1.2. tolerančný patent
11.3.1.2.1. náboženská sloboda
11.4. 1. fáza
11.4.1. 1780-1820
11.4.1.1. ide tu o národno-uvedomovací proces, ktorý obsiahol celé Slovensko
11.4.1.2. predstavitelia
11.4.1.2.1. Bernolákovci
11.5. 2. fáza
11.5.1. 1820-1835
11.5.1.1. ide tu o národno-zjednocovací proces evanjelikov a katolíkov
11.5.1.1.1. výsledkom bol Spolok milovníkov literatúry a reči slovenskej
11.5.1.1.2. v Pešti vznikol ešte Slovenský čitateľský spolok
11.5.1.2. do popredia sa dostáva myšlienka slovanskej vzájomnosti
11.6. 3. fáza
11.6.1. 1835-1843
11.6.1.1. do popredia sa dostávajú Štúrovci
11.6.1.2. vznikla potreba nového spisovného jazyka, pretože poslovenčenie češtiny nebolo perspektívne
11.7. 4. fáza
11.7.1. 1843-1848
11.7.1.1. 1843
11.7.1.1.1. uzákonenie spisovnej slovenčiny
11.7.1.2. 1848
11.7.1.2.1. vyvrcholenie národnooslobodeneckej aktivity v revolúcii
11.7.1.3. bol napísaný prvý slovenský politický program
11.7.1.4. evanjelické spolky
11.7.1.4.1. Učená spoločnosť malokarpatská, Učená spoločnosť banského okolia
11.7.1.5. noviny
11.7.1.5.1. Prešpurské noviny
11.7.1.5.2. Staré noviny literního umění, Týdenník