Povojnové obnovenie naratívnej a angažovanej tvorby

Comienza Ya. Es Gratis
ó regístrate con tu dirección de correo electrónico
Rocket clouds
Povojnové obnovenie naratívnej a angažovanej tvorby por Mind Map: Povojnové obnovenie naratívnej a angažovanej tvorby

1. zobrazovanie neduhov v komunistickom tábore

1.1. anglická literatúra

1.1.1. George Orwell

1.1.1.1. 1984

1.1.1.1.1. odkrýva mechanizmus štátnej moci v totalitnom režime a jeho manipuláciu s človekom zbaveným identity

1.2. ruská literatúra

1.2.1. Alexander Solženicyn

1.2.1.1. Jeden deň Ivana Denisoviča (1962)

1.2.1.2. Rakovina (1968)

1.2.1.3. V prvom kruhu (1968)

1.2.1.4. Súostrovie Gulag (1975)

1.2.1.4.1. zbierka výpovedí tisícov postihnutých o ich zážitkoch v trestaneckých táboroch

1.3. česká literatúra

1.3.1. Jozef Škvorecký

1.3.1.1. Tankový prápor (1971)

1.3.1.1.1. jednou časťou diela sa vracia k dobe protektorátu, ale druhou sa vyrovnáva s nedemokratickými pomermi v Československu

2. existencializmus

2.1. francúzska literatúra

2.1.1. Jean.Paul Sartre

2.1.1.1. Múr (1939)

2.1.1.2. Diabol a pán Boh (1951)

2.1.1.3. Väzni z Altony (1961)

2.1.2. Albert Camus

2.1.2.1. Mor (1974)

2.1.2.1.1. Skonštruoval typickú bezvýchodiskovú situáciu človeka, ktorý nemôže zmeniť to, že je tu a žije, ale ktorý môže nájsť zmysel v tom , ako žije.

2.1.3. Francoise Saganová

2.1.3.1. Jej unudení svetácki hrdinovia unikajú pred vedomím márnosti ľudskej existencie do krátkodobých ľúbostných hier a sexu

2.1.3.1.1. Dobrý deň, smútok (1954)

2.1.3.1.2. O mesiac, o rok (1957)

2.1.3.1.3. Máte radi Brahmsa? (1964)

2.2. talianska literatúra

2.2.1. Alberto Moravia

2.2.1.1. Opovrhnutie (1954)

2.2.1.2. Nuda (1960)

3. angažovaná literatúra v duchu socialistického realizmu

3.1. ruská socialistická tvorba

3.1.1. literatúra pod dohľadom stalinskej moci (Polevoj, Fadejev, Šolochov)

3.1.1.1. patetická naratívna epika, v ktorej sa ľudské obete chápali ako nevyhnutná daň za dosiahnutý vojenský a politický úspech

3.2. slovenská literatúra

3.2.1. väznenia, emigrácia, násilné umlčovanie - uvoľnenie miesta pre mladých spisovateľov

3.2.1.1. zobrazovanie bojov v rámci Povstania

3.2.1.1.1. Vladimír Mináč

3.2.1.1.2. Peter Karvaš

3.2.1.2. Dominik Tatarka

3.2.1.2.1. Farská republika (1948)

3.2.1.2.2. Družné letá (1954)

4. zobrazovanie trpkých skúseností z druhej svetovej vojny

4.1. ruská literatúra po Stalinovej smrti

4.1.1. Viktor Nekrasov - V stalingradských zákopoch (1946)

4.1.1.1. drsným štýlom oslávený heroizmus prostých vojakov

4.1.1.2. Ivanov - film Vojaci (1957 - ihneď zakázaný)

4.1.2. Vladimír Tendriakov - Stretnutie s Nefertiti (1965)

4.1.3. Vil Lipatov - ...Ešte pred vojnou (1971)

4.1.3.1. pokojný život dva roky pred vojnou v sibírskej dedinke a následne zobrazená vojnová budúcnosť a stručná informácia o osude postáv

4.2. V trpkých spomienkach vojnových veteránov chýba víťazné nadšenie.

4.3. anglická literatúra (celkom vynechala etapu slávy a nadšenia)

4.3.1. Nicholas Monsarrat - Kruté more (1951)

4.3.1.1. zobrazenie smrti stovky námorníkov z potopených lodí cez vojnu

4.3.1.2. hrdinstvo bez hrdinu (Z. Hron)

4.4. americká literatúra (naturalistické obrazy, odcudzený postoj k vojenskému úsiliu svojej krajiny)

4.4.1. Norman Mailer - Nahí a mŕtvi (1948)

4.4.1.1. Hrdinovia nevidia žiaden zmysel v úsilí vyrvať Japoncom džungľu na tichomorských ostrovoch a nenávidia svojich vlastných veliteľov

4.4.2. Irwin Shaw - Mladé levy (1948)

4.4.3. James Joyce - Odtiaľto až na večnosť (1951)

4.4.4. Sklený vrch (1954)

4.4.5. Joseph Heller - Hlava 22 (1961)

4.5. nemecká literatúra

4.5.1. E. M. Remarque

4.5.1.1. Víťazný oblúk (1946)

4.5.1.1.1. o predvojnových utečencoch z Hitlerovej ríše

4.5.1.2. Čas žitia, čas umierania (1954)

4.5.1.2.1. prvý svetový bestseller, ktorý zobrazil vojny z druhej, nemeckej, strany

4.6. slovenská literatúra

4.6.1. Vladimír Mináč

4.6.1.1. trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, 1958; Živí a mŕtvi. 1959; Zvony zvonia na deň, 1961)

4.6.1.1.1. v čase vzniku považovaná za najkomplexnejší literárny obraz pomerov v armáde slovenského štátu pred jej premenou na povstalecké vojsko

4.6.2. Alfonz Bednár

4.6.2.1. Hodiny a minúty (1956)

4.6.2.1.1. utrpenie ľudí na povstaleckom území, zlyhania...

4.6.3. Ladislav Mňačko

4.6.3.1. Oneskorené reportáže (1963)

4.6.3.2. Smrť sa volá Engelchen (1959)

4.6.3.2.1. ako prvý nastolil myšlienku o zodpovednosti za utrpenie civilov

4.7. česká literatúra

4.7.1. Jozef Škvorecký

4.7.1.1. Zbabělci (1958)

4.7.1.1.1. nostalgicko-ironické rozrpávania o láskach gymnaziálnych študentov v posledných dňoch vojny a nemeckej okupácie

4.8. talianska literatúra

4.8.1. Alberto Moravia

4.8.1.1. Vrchárka (1957)

4.8.1.1.1. utrpenie matky a dcéry na konci druhej svetovej vojny

5. prehĺbenie psychologických prístupov v umeleckom spracovaní

5.1. americká literatúra

5.1.1. Jerome D. Salinger

5.1.1.1. Kto chytá v žite

5.1.1.1.1. revoltujúca mládež

5.1.2. Truman Capote

5.2. anglická literatúra

5.2.1. John Braine

5.2.1.1. Miesto hore (1957)

5.2.1.1.1. ťažkosti vojnových veteránov po návrate do mierového života

5.2.1.2. Život hore (1959)

5.3. slovenská literatúra

5.3.1. Jaroslava Blažková

5.3.1.1. Nylonový mesiac

5.3.1.2. Jahniatko agrandi

6. postupné formovanie postmoderny

6.1. individuálnosť, originálnosť prejavu, hravosť, cynizmus, hrubosť agresivita, obscénnosť...

6.1.1. anglická literatúra

6.1.1.1. John Fowles

6.1.1.1.1. Milenka francúzskeho poručíka (1969)

6.1.2. česká literatúra

6.1.2.1. Milan Kundera

6.1.2.1.1. Źart (1967)

6.1.3. talianka literatúra

6.1.3.1. Meno ruže (1980)

7. Dominik Tatarka sa po Stalinovej smrti vydáva na dráhu politického disidenta.

8. druhá povojnová generácia, mládež 60. rokov

8.1. beatnici

8.1.1. Kerouac, Ginsberg, Corso